Katechizmus v kázňach

Katechizmus v kázňach VII. O sviatosti birmovania.

„Ten, ktorý nás potvrdzuje, s vami v Kristu a i nás pomazal, je Boh, ktorý nás poznačil a dal na záloh Ducha do sŕdc našich." (II. Kor. 1, 21-22.)

Čo za kliatba prischla na nás, že tak kratučký život svoj v toľkých horkých trápeniach a zápasoch stráviť musíme ? Dozvieme sa o príčine, keď pohliadneme do sv. Písma. V tejto sv. knihe čítame, že všetka záhuba, všetky utrpenia a hrôza smrti následkom hriechu prišli na svet. V tom nešťastí predsa sme šťastliví, že väčšie je milosrdenstvo Božie, ako nevďačnosť naša: Boh síce za pokutu ponechal trápenia, ale podáva nám lieky na naše trápenia. Ježiš Kristus so sebou doniesol s neba pravú vieru, naučil nás príkazom, zanechal nám prostriedky milosti, totižto sv. sviatosti. Zvlášte vo sviatosti birmovania podáva nám silu viery a milosť svätého života. To nás učí katechizmus, keď na otázku: „Čo je birmovanie?" odpovedá, že birmovanie je od Krista Pána ustanovená sviatosť, v ktorej pokrstený človek skrze vkladanie rúk biskupa, skrze pomazanie sv. olejom a skrze modlitbu obdrží Ducha Svätého, aby svoju vieru stále vyznával a podľa nej žil. Kým toto učenie katechizmu obšírnejšie vysvetlím, prosím o bedlivú pozornosť!

1. Znáte turíčne udalosti?

Tie sa stály v desiaty deň po nanebovstúpenie Pána, keď židia slávili pamiatku vyhlásenia desatoro Božích prikázaní. K tejto slávnosti nahrnulo sa židov do Jeruzalema zo všetkých krajov sveta. Apoštolovia sa báli, že ľud ich napadne a ublíži im. Preto zavreli sa do jedného domu, pôstom a modlitbou prosili Pána Ježiša, aby im už zoslal Ducha Svätého, ktorý by ich oslobodil od neprestajného strachu. Okolo deviatej hodiny asi taký hluk naplnil ten dom, ako keď prudký vietor hučí. Na túto udalosť zbehol sa ľud ku tomu domu, aby videl tú podivnú vec. Vylomili dvere a s ustrnutím hľadeli na zázračný zjav: nad každým apoštolom vznášal sa ohnivý jazyk. „A naplnení boli všetci Duchom Svätým" (Skut. 2, 4.).

Všetci apoštoli boli dakedy židia. Ježiš učinil ich kresťanmi, keď ich ustanovil za apoštolov. Sviatosť birmovania udelil im vtedy, keď im Ducha Svätého v podobe ohnivých jazykov s neba zoslal. Spolu však splnomocnil svojich apoštolov, aby i veriacim udeľovali Ducha Svätého. Apoštoli splnili rozkaz Krista Pána: keď počuli, že jáhen Filip mnohých pokrstil v Samarii, išli k ním apoštolovia Peter a Ján a pobirmovali ich (Skut, 8, 14—15.). Apoštoli na miesto seba ustanovili iných biskupov a týchto rozposlali do rozličných krajov, aby novopokrstencov pobirmovali. I vy sami, drahí kresťania, videli ste, že s času na čas chodievajú biskupi z jednej obce do druhej, aby kresťanom udeľovali sviatosť birmovania. Teda vy sami ste svedkami našej sv. viery, že birmovanie je od Krista Pána ustanovená sviatosť a jej vysluhovateľmi sú apoštolovia, poťažne biskupi, ako nástupcovia apoštolov.

2. Birmovanie sviatosťou menujeme, lebo má tú zázračnú silu, že keď ti pomazali čelo svätým olejom, do teba vstúpil neviditeľne Duch svätý a vlial do duše svoju sv. milosť. Velebnosť Sviatosti oltárnej v tom pozostáva, že v sebe obsahuje telo a krv Krista Pána, dôstojnosť birmovania však záleží v tom, že v ňom prijímame Ducha Svätého. Snáď sa ma pýtaš, že odkiaľ ja to viem ? Z knihy „Skutkov apoštolských." Avšak hoci by to i nebolo naznačené vo sv. Písme, celý okršlek zeme vydá svedectvo o tejto pravde našej sv. viery, keď kresťania jednomyseľne veria a vyznávajú, že skrze vkladanie rúk, pomazanie a modlitbu biskupa obdržali posilňujúcu milosť Ducha Svätého. Rozpomeň sa, kresťane, že biskup značil ti čelo znakom sv. kríža, keď ťa birmoval, kríž je odznakom tvojej katolíckej viery, teda nehanb sa zaň, bez váhania nasleduj učenie ukrižovaného Ježiša. Pamätaj, že biskup, keď ťa birmoval, pomazal ti čelo krizmou, tým voňavým olejom, ktorý vyznamenáva božskú lásku, ty už máš horieť, plápolať ohňom Ducha Svätého, teba ani život, ani smrť nesmie odlúčiť od milovania Boha, ktoré je v Kristu Ježišovi, Pánu našom (Rim. 8, 39.).

V birmovaní obdržali sme i meno, aby sme pod ochranou toho svätého, ktorého meno nosíme, zachovávali vieru svätú a čnosť kresťanskú. Pri birmovaní pri nás stáli naši birmovní rodičia a svoju ruku vložili na naše plece na dôkaz toho, že sa postarajú, aby sme pravú vieru vždy lepšie poznali, vrúcnejšie milovali a ju až do smrti zachovali.

3. Birmovanie znamená toľko, čo posilnenie. V čom nás posilňuje birmovanie ? Vo viere, v tej viere, ktorú Pán Ježiš priniesol s neba, ohlasoval na zemi, ktorú apoštolovia rozširovali a ktorú nám cirkev predkladá. A prečo máme byť posilnení vo viere? Preto, lebo Ježiš praví: „Kto verí, ten bude spasený, kto však neuverí, ten bude zatratený". Hľa, apoštolovia tri roky počúvali učenie Pána Ježiša, videli jeho zázraky, obdivovali jeho svätý život a predsa neboli v stave pochopiť jeho učenie, ani nasledovať jeho život. Spomedzi apoštolov najsmelším sa ukazoval Peter, pri zajatí Pána Ježiša tak sa rozrušil, že vytasil meč a sluhovi, ktorý sa menoval Malchus, odťal ucho, avšak onedlho tri razy zaprel svojho božského majstra. Apoštolovia Ján a Jakub poslali svoju matku k Ježišovi s tou prosbou, aby ich ustanovil za svojich hlavných ministrov, keď sa dá korunovať za kráľa. Tomáš ani svedectvu desiatich apoštolov nechcel veriť, že Ježiš vstal z mŕtvych, kým sa Ježiš znova nezjavil a mu neukázal jazvy na rukách i nohách. Keď viera apoštolov bola tak slabo svietiacim kahancom, keď mravy tých apoštolov boli sťa klátiaca sa trstina: čo môže sľubovať sám na seba ponechaný, obyčajný krehký človek? Potrebné je, aby nejaká zvláštna božská sila podporovala ľudskú slabosť a táto božská sila je pomoc Ducha Svätého.

Hľa, to pôsobí sviatosť birmovania: zatemnený rozum osvecuje, chladné srdce roznecuje, nestálu vôľu posilňuje tak, že právom privlastňuje sa sviatosti birmovania duševná sila mučeníkov, trpezlivosť pustovníkov, čistota panien, pokánie vyznavačov. Preto právom súri cirkev prijatie sviatosti birmovania; kto z nedbalosti, z lenivosti zamešká birmovanie, nachádza sa v nebezpečenstve, že utratí svoje spasenie. Sviatosť birmovania otužuje dušu v bojoch života, ňou, skrze ňu istejšie si vydobyjeme nehynúcu korunu nebeskú.
Drahí kresťania! Dojímavé sú obrady, akými býva vysluhovaná sviatosť birmovania. Už tá okolnosť, že arcipastier prichádza medzi svoje ovečky udeľovať sviatosť birmovania, nie málo vzbudzuje našu pozornosť. Sprevádzajú ho mnohí kňazi, ktorí mu posluhujú pri birmovaní. Vtedy biskup obyčajne sv. omšu slúži, kázeň drží, potom vzýva Ducha Svätého na všetkých birmovancov, za tým ide ku každému birmovancovi, značí ho znakom sv. kríža, maže ho olejom spasenia a žehná ho v mene najsv. Trojice a konečne všetkých pobirmovaných spoločne požehná. — Pridá sa, že biskup ide birmovať i chorých do nemocnice, tam prehovorí k nemocným: Prišiel som i k vám, moji trpiaci veriaci, aby ste i vy prijali Utešiteľa Ducha Svätého, on vám zotrie slzy bolestí, on vám uľaví vaše trápenia. Ide biskup, keď je treba i do trestníc, i do žalárov, aby milosťou Ducha Svätého na lepšiu cestu napravil tých poblúdilcov. — Všetkým pravoverným kresťanom udeľuje biskup sviatosť birmovania, aby svoju vieru stále vyznávali a podľa nej žili.

I my, drahí kresťania, prijali sme niekdy sviatosť birmovania, v nej sme boli posilnení v tej viere, ktorú sme v krste prijali. Pridržiavajme sa tej sv. viery Kristovej až do smrti, plňme si jej prikázania, bráňme si tento drahý poklad proti neznabohom, nedajme ju potupovať, podkopávať a hubiť, pamätajme na slová Krista Pána: „Kto mňa vyzná pred ľuďmi, i ja ho vyznám pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach" (Mat. 10, 32.). Amen.